Večer slovenských hviezd v Bavorskej štátnej opere
![Nápoj lásky foto: [W. Hösl]](files/BIGelisir.jpg.jpg)
![Nápoj lásky foto: [W. Hösl]](files/BIGelisir1.jpg.jpg)
Druhý januárový sobotný večer v mníchovskej Bavorskej štátnej opere bol večerom slovenských speváckych hviezd. Na programe bol Donizettiho Nápoj lásky, v hlavných úlohách s Pavlom Bršlíkom a Adrianou Kučerovou. Toto predstavenie bolo po prvý krát v histórii Bavorskej štátnej opery prenášané naživo cez internet.
Viac...
Comments
Cesta do hudobného časopriestoru
![KKL Luzern [foto: Web]](files/BIGluzern.jpg.jpg)
Vždy som rád siahol po dobrej verneovke. K mojim najobľúbenejším patrila poviedka Tajomný hrad v Karpatoch, pôsobivo sfilmovaná Oldřichom Lipským, s nezabudnuteľným Michalom Dočolomanským a Gabrielou Beňačkovou, ktorá prepožičala svoj hlas omamnej opernej dive Salsa Verde. Mnoho nápadov a vynálezov zaznávaného Orfanika, tak trochu šialeného dvorného vynálezcu operného zloducha baróna Gortza, ktoré vtedajšia kritika označila za fantazmagórie sú dnes už dávno bežnou súčasťou nášho života. Dohováranie sa na diaľku pomocou komunikačných prístrojov či „uväznenie“ ľudského hlasu a obrazu v „hracích skrinkách“ vyznieva s odstupom času ako úsmevná veštba digitalizovanej spoločnosti. Viac...
Ako Orfeus v podsvetí
Mám rád ten moment krátko pred predstavením, keď v opere pozvoľna zhasínajú svetlá. Keď vyťahujú luster a divadelná sála sa cez oranžové šero vyhasínajúcich knôtov žiaroviek ponára do magického prítmia. Vtedy krátko privriem oči a zhlboka sa nadýchnem. Zvuky všedného dňa, úsmev garderóbierky a srdečný rozhovor s priateľom, to všetko zostane v tej chvíli za dverami hľadiska.Viac...
Opera fantastica
Je krátko po osemnástej hodine a ja vstávam od partitúry Wagnerovej hudobnej drámy Ježiš Nazaretský, na ktorú sa už asi dve hodiny nedokážem vôbec sústrediť. Myšlienky mi zabiehajú na nábrežie, k novému opernému divadlu, kde si dnes večer opäť pozriem Meyerbeerovho Proroka. Počas obliekania sa v duchu vraciam k dvojstranovej kritike predstavenia v opernej prílohe Večerníka. Autorova snaha o osvetlenie dramaturgie inscenácie vyprovokovala živú internetovú diskusiu. Opera v tomto meste zažíva totiž neobyčajnú renesanciu. Za krátky čas sa stala nová budova opery neoficiálnym symbolom nášho malého veľkého mesta, v ktorom pre obrovský záujem verejnosti hrajú divadlá každý deň, sedem dní v týždni a tristošesťdesiatpäť dní v roku.
Viac...
Rozlúčka s rozlúčkou
Podobne ako Brucknerovi, Schubertovi, či veľkému Beethovenovi nebolo ani poslednému veľkému neskorému romantikovi Gustavovi Mahlerovi dožičené dostať sa v tvorivom symfonickom snažení ďalej ako po číslo 9. Toto magické číslo, ktoré je v židovskej kabale symbolom najvyššieho, božského vedomia s najvyšou vibráciou sa zdá byť symbolickým aj pre dejiny symfonickej tvorby. K deviatej symfónii sa hudobní skladatelia dopracovali väčšinou na zenite ich tvorivých síl, častokrát už ako chorí, či starobou podlomení kmeti. Je známe, že pôvodnú premiéru svojej “deviatky” už Beethoven nepočul, pretože v tom čase bol už niekoľko rokov hluchý. Deväť symfónií a dosť. Akoby tento počet tvoril hranicu nášho hudobného vnímania. Prechod do inej dimenzie, rozlúčku s tradíciou a prah nevypovedateľného, nevysloviteľného a akýmikoľvek prostriedkami nevyjadriteľného.Viac...
Stifters Dinge
Hudbu, ktorú Goebbels k svojej performance zkoponoval, necháva rozohrať počítačovým programom. Je minimalistická, postrádajúca akúkoľvek melodiku. Tóny a zvuky vyludzujú rôzne materiály, sústava plechov, dreva a plastu funguje ako citácia materiálov hudobných nástrojov neprítomného orchestra. Tieto zvuky pôsobia ako akési basso continuo, ku ktorému si každý z divákov komponuje vlastné melizmy a glisandá.Viac...
Bayreuth
Vždy ráno som mimoriadne citlivý na zvuky v mojom okolí. Neznášam zvonenie budíka – kto by ho mal rád – nemám rád hlasnú hudbu, či škripot holiaceho strojčeka preháňajúceho sa po čerstvom strnisku. Čím skôr musím vstať, tým horšie na mňa tento zvukový smog pôsobí. V nedeľu som musel vstávať veľmi skoro. Predstavenia na Festivale Richarda Wagnera v Bayreuthe nielenže trvajú dlho, ale aj skoro začínajú. Pred sebou som mal 230 kilometrov cesty do bavorskej, lepšie povedané franskej provincie a nechcel som prísť na poslednú chvíľu. Už tradične, aj v to ráno, som sa vyhýbal akéjkoľvek zvukovej kulise: Žiadne rádio, nijaká wake-up muzička, jediným zvukom, ktorý som bol ochotný vnímať bola pieseň chrchotajúceho kávovaru. Hlavou sa mi preháňali ćelkom iné zvuky, či lepšie povedané, hudba. Let Valkýr, Predohra, Winterstuerme wichen dem Wonnemond,… To som ešte nevedel, že večer nebudem môcť práve kvôli tejto hudbe zaspať. Akustika festivalového divadla v Bayreuthe je jedinečná. Lenže o tom som dovtedy len počul.
Viac...
