Ako Orfeus v podsvetí
Mám rád ten moment krátko pred predstavením, keď v opere pozvoľna zhasínajú svetlá. Keď vyťahujú luster a divadelná sála sa cez oranžové šero vyhasínajúcich knôtov žiaroviek ponára do magického prítmia. Vtedy krátko privriem oči a zhlboka sa nadýchnem. Zvuky všedného dňa, úsmev garderóbierky a srdečný rozhovor s priateľom, to všetko zostane v tej chvíli za dverami hľadiska. Na chrbte zacítim jemné zimomriavky a hlavou mi prebleskne predstava strácajúceho sa svetla za padajúcimi viečkami umierajúceho. Chvíľa napätia medzi prvými tónmi a zdvihnutím opony je ako mýtická rieka Styx, ponorená do hmly utkanej z tmy a napätého očakávania. S prvými tónmi predohry jej hladinu rozčerí čln režiséra Chárona, ktorý z ríše mŕtvych skladateľov kdesi spoza scény priváža na javisko obrazy nájdené medzi notovými osnovami partitúry. Javisko a hľadisko. Dva nezlúčiteľné svety, každý na opačnom brehu rieky Styx. Na jednej strane pravoverný milovník operného umenia, ktorý namiesto elýzia harmonických tónov, pateticky inscenovaného vykúpenia umierajúcej femme fragile a lieto fine narazí len na brechot režijného divadla, ktoré naňho ako pes Cerberos z opačného brehu cerí trojo ostrých zubísk. Nervózne obracia v prstoch lístok zo štane, kde v rukáve kabáta zanechal okrem šálu aj intelekt. Medzi rozplývaním sa nad dávno stratenou noblesou veľkých mien operného neba a sŕkaním perlivého vína pančovaného pomarančovou šťavou znechutene kuviká o znásilnenej Židovke, sprznenom Verdim, či blonďavej Aide. Neuvedomujúc si nezmyselný paradox, ktorý v sebe skrýva pojem režijného divadla volá po rešpektovaní skladateľovho zámeru a dôstojnej inscenácii textu. Ťažko naplniteľný obsah prázdnych slov. Lenže ani režisér nesmie zostať obyčajným prievozníkom bez srdca a úsudku. Pristane mu skôr úloha Orfea, ktorý by mal s nasadením dôvtipu a odvahy previesť opernú partitúru sťa Euridyku z tmy podsvetia na druhú stranu rieky mŕtvych k živým a nezabudnúť pritom na slová veľkého divadelného mága Heinera Müllera: „Dielo je chytrejšie než jeho autor“.
blog comments powered by Disqus
